Bloghttp://badzgon.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskŽijeme pre hudbu, ona žije vďaka nám (badzgon)Ďalší deň, ako mnohý z tisíca dní, ktoré som prežil, na ktoré sa zabúda skoro ihneď. Človek len sleduje z poza okna kvapky dažďa, ktoré sa pretekajú spolu dole sklom. Vždy, keď je nuda a nieje čo čítať alebo sa nechce, nieje čo pozerať alebo sa nechce, vtedy jediným východiskom, jediným riešením čo ma napadá, je pustiť si niečo. Album, pieseň, ktorú mám rád, ktorou zaháňame negatívne pocity a umocňujeme pozitívne, či hudbu len vnímame alebo ju tvoríme. Verím, že nielen ja, ale každý jeden človek má pre jednotlivé svoje pocity, nálady, spomienky pieseň, interpreta, žáner, ktoré robia spoločnosť, ochrancu, priateľa, radcu, niekoho na koho je spoľahnutie.Wed, 04 Dec 2013 09:59:59 +0100http://badzgon.blog.sme.sk/c/343844/Zijeme-pre-hudbu-ona-zije-vdaka-nam.html?ref=rssTerapia na bare (badzgon)Opäť dážď, tento týždeň už piaty krát, deväť hodín večer, som v bare. Sedím, ako každý piatok, ako vždy len tu. Avšak nemožno ho nazvať mojím obľúbeným barom, nie nieje obľúbený, no je asi tým najlepším čo toto mesto ponúka, dosť smutné. Čakám kamaráta, kamoša, parťáka, ako len chcete. Čakám na bare, pozerám ako mi čašníčka ulieva obľúbenú značku whisky do pohára, nie moc čistého, ešteže alkohol baktérie zabije. Miestnosť, v ktorej je asi 12 stolov a je otravne zaplnená, ostali len tri miesta voľne. Cigaretový dym sa vznáša v priestore, okná sú samozrejme zavreté a  tak postupne zaťažujeme naše telá, ktoré sú zvyknuté. Následne, keď sa otvárajú dvere, deje sa to čo v každom malom meste. Bar stíchne, všetci sa otočia smerom ku vchodu a sledujú kto kráča dnu, dúfajúc, že je to niekto nový, neopozeraný, neznámy. Tue, 26 Nov 2013 19:23:04 +0100http://badzgon.blog.sme.sk/c/343256/terapia-na-bare.html?ref=rssSo šiškou ho bavil svet .... (badzgon)Pamätám ten deň, sobota, jarná slnečná sobota, ako šestnásťročný fagan, sme leteli na bicykloch spolu s bratom, dva roky mladším, dole cestou do mesta a potom vedľajšej dediny. Nieže by som dovtedy nemal psa, ale psy čo som mal nikdy neboli vlastne moje. Prvý psík  Dusty, patril môjmu ujovi a my s bratom sme sa mohli s ním len hrať. Avšak bol problémový, nie on, ale jeho pán pretože, mať psa, je hlavne o tom venovať mu svoj čas. Môj druhý psík bol so mnou len dva roky, aj keď sa dožil dvanástich. Nikdy som vlastne nepochopil, ako sa môže niekto vzdať svojho psa, keď s ním prežije desať rokov. Desať rokov spomienok s niekým, ktorý je tu vždy pre vás a vždy vás dokáže rozosmiať a prekvapiť. Dnes sme si však išli s bratom po svojho vlastného malého, vtedy ešte len mesačného psíka.Sat, 09 Nov 2013 15:07:53 +0100http://badzgon.blog.sme.sk/c/341725/So-siskou-ho-bavil-svet.html?ref=rssAkú moc má úsmev... (badzgon)Streda, možno štvrtok, deň ako každý iný v poslednej dobe, stereotyp týždňa, kedy sa človek každé ráno dotrepe na vlak, tu oceľovú rakvu plnú ľudí hľadiacich do prázdna. Možno nechuťou k práci, životu, možno len skorou rannou hodinou sa tie duše javia v tomto svetle. Ja, bohužiaľ, fungujúci na autopilota, sa tam len tak dovalím, aby som zopakoval minimálne dvakrát u okienka kam chcem isť, takto ten deň začína.Tue, 08 Oct 2013 09:55:00 +0200http://badzgon.blog.sme.sk/c/339169/Aku-moc-ma-usmev.html?ref=rss