Cez hudbu majú vášne rozkoš zo seba samých (NIETZSCHE)...... presne túto myšlienku som sa snažil pochopiť po prvom počutí, snažil sa v nej precitnúť. V tejto turbulentnej dobe, dobe, keď sa nevieme zastaviť, kde väčšina ľudí nevníma cit, nevníma vzrušenie, len masový rýchly vzletový úspech k uspokojeniu ega, vtedy nosíme empatiu vo vreckách a zabúdame ju používať, táto myšlienka náhle stráca svoj zmysel. Vzplanutie vášne, každej jednej v nás, spájanie do jedného celku, vytvorenie spoločného predstavenia, to dokáže len hudba. Žáner je nepodstatný, ona nieje o tom aby bola škatuľkovaná ale aby bola vnímaná, vzniklo spojenie s tou osobou v nás, ktorá sa neprejavuje navonok. Vzplanutie citu pre umenie, ktorým sa prezentujeme v okamihu. Hudba je útočisko pred negatívami nášho bytia, útočisko pre pozitívne myšlienky nášho vnútra.
Univerzálnym riešením rébusu môjho pokoja je „diabolská hudba", hudba 20 - 40 rokov 20. storočia, posledný vrchol na krivke vývoja tohto umenia, jazz a blues. Najosobnejšie prenesenie sa na papier a medzi ľudí v ťažkej dobe. Samozrejme, rokmi vývoja ľudského charakteru bol takmer každý žáner označovaný ako diabolská hudba, každý, ktorý vyšiel zo zabehnutých koľají, ktorý ťažil zo zmeny. Avšak tieto časy, kedy život nebol práve najľahší, kedy zúrili dve svetové vojny, kríza, všade naokolo bola smrť, rozkvitlo niečo, čo aspoň na chvíľu nechalo zabudnúť na bytie. Emócie, ktoré táto hudba vyžaruje a poodhaľuje v každom z nás, slúži na sebapoznanie. Melancholicky hlboký, precítený hlas v sprievode s vyváženým doplnením piana, basovej gitary a jemného dotyku saxofónu aj dnes dokáže vyvolať empatiu, pokoj, vytvára vákuum, ktoré oddeľuje daný moment od celého sveta, ktoré s pohárom whisky zažívam aj ja, keď ma okolie ubíja. Hľadám tu podobné problémy, problémy, ktoré zdieľam s interpretmi a hľadám riešenia, sledujem či sa mi nejaké ponúkajú. Zrodenie génia akým bol James Booker, ktorý s pianom predvádzal priam kúzla alebo Roberta Leroya Johnsona, považovaného za zakladateľa bluesu a mnohých, mnohých ďalších, ktorí sa pričinili k jeho nesmrteľnosti a môjmu pokoju.
Sú aj ďalšie žánre, s ktorými som kto som, či už rap, rock, folk, interpreti ako Eminem, Drake, Kendrick alebo nostalgický Elán. Sú piesne, ktoré dotvárajú môj príbeh, soundtrack môjho života, viem kedy boli počuté po prvý krát, prvé názory, ktoré utvorili, ktoré sa pohrali s mojimi pocitmi. Kráľovná bielych tenisiek od Elánu, sprevádzala môj prvý vzťah, 25 to life od Eminema pomáhala pri prvom rozchode. Každá žena, ktorá ovplyvnila nejakým spôsobom môj život sa premietla v nejakej piesni, či Mucha 2, Pocity, Marvin´s room, Space bound ale aj iné, jedinečné. Pri neznesiteľnosti ľudí a sveta, pomôže B*tch don´t kill my vibe, The way I am, pri premietaní seba, Things that stop you dreaming. Áno, každý jeden z nás má tie piesne, ktoré vracajú spomienky, pozitívne, či negatívne. Ľudí, ktorých pomáhajú kresliť v pamäti pomocou melódie a slov, o tom je spojenie života s hudbou.
Dosť však bolo rečí, idem sa teraz vypnúť...